Prines obľúbený predmet

Zima je veľmi ponuré obdobie v živote každého seniora. Vonku je chladno, šmykľavo, skoro prichádza tma. Nie je vôbec jednoduché sa niekam presunúť pre zdravého človeka, nieto ešte pre seniora s prípadným pohybovým handicapom. Seniori sa aj medzi sebou navštevujú pomenej, viac si telefonujú, tí skúsenejší skypujú, facebookujú ale nič z toho nenahradí fyzickú prítomnosť. Iba tá totiž vzájomne ovplyvňuje energetický potenciál priestoru ľudí v ňom. V tomto období hráme hru Prines obľúbený predmet a je to jedna z našich obľúbených činností, ktoré sú veľmi populárne počas zimných dlhých večerov. Pravidlá sú jednoduché. Každý senior, alebo seniorka, ktorý má záujem sa zúčastniť hry, musí priniesť na stretnutie malej skupinky štyroch – piatich seniorov nejaký predmet, o ktorom porozpráva pútavý príbeh. Môže to byť čokoľvek, čo má pre daného človeka hodnotu, alebo sa s tým spája nejaký jeho osobný zážitok. Po začiatočných hókusoch pókusoch s množstvom osôb, sme sa dohodli na takýchto malých skupinkách, jednak z dôvodu praktickosti dovozu autom max 4 seniorov na návštevu k hostiteľke či hostiteľovi, jednak z dôvodu efektívnosti stretnutia, pohostenia a časovej náročnosti. Už pri takejto malej skupine, bývajú z toho stretnutia na 4-5 hodín, čo je ideálny čas. Vypočula som si príbehy o 40 ročných patričkách z Nemecka, 120 ročnej šálke na kávu, vodičáku z 1973 roku ale aj kravského zvonca, mažiarika, či obojku milovaného psíka. Utkveli mi v pamäti aj staré mince či poštové známky a kus pokriveného plechu z mopedu.

Skúste si túto hru zahrať so seniormi, neuveriteľne im začne pracovať hlava, budú sa dokonca príjemne škriepiť o dobové udalosti, aby ich príbeh bol čo najviac verne popísaný. Ja som vypozorovala, že sa im výrazne po každej hre zlepší komunikácia, rétorické schopnosti a sú šťastnejší. Stretnutie stačí raz za dva týždne, aby mali čas sa pripraviť. Počas rozprávania sa vyplavia samozrejme aj emócie, na desiatky rokov zatlačené hlboko, najmä, ak s predmetom boli spojené aj iné osoby v živote daného seniora. Zvyčajne po takomto zážitku príde obrovská úľava. Veď koho dnes zaujímajú spomienky seniorov a ich desiatky rokov staré príbehy ?

Po roku takýchto stretnutí v roku 2018 mi jedna z babičiek, 84 ročná s ťažkou chorobou, povedala vetu. „Janka, keby si ty bola pri mne častejšie, žila by som dlhšie. Za to čo robíš pre nás, sa ti všetko raz vráti a budeš odmenená. Žehnám ti!“ Rozplakala som sa. Cudzí človek, ktorého vypočujete, Vám dá často viac uznania ako blízki, ktorým pomôžete.