Jahodové Intermezzo

Začínajúce leto sa vždy ohlási rôznymi vôňami. Jednou z nich je aj opojná vôňa jahôd. Mávajúc letáčikom mi babička Danka oznamuje, že už sa zbiera. To sú tí ľuďia na poliach, ktorí na slnku od rána do večera ohnutí prehrňajú jahodové sadenice a zbierajú postupne dozrievajúce plody. Samozber za prijateľnú cenu. Človek príde, nazbiera si, odvážia mu jeho snaženie, zaplatí a bio kvalitu si odnáša domov. Jahody milujem, asi ako každý bez rozdielu veku. Dlho som veru nebola na takejto forme „vyvenčenia“. Najlepšie je zbierať ráno, nie je tak teplo. A treba ísť zbierať tam, kde sú jahody slamou vystlané. Pohľadám doma teda nejaké vhodné misky, ráno naložím Danku, Anku a Zuzanku a ide sa. Tohto roku sa veru slnko ohlasuje intenzívne už od rána. Je 7 hodín a neuveriteľné teplo. Mám rada teplo, ale toto teplo doslova z človeka vyťahuje silu. Vyberáme z auta na mieste zberu nádoby, mini prepravky, aj kýblik sa nájde. Tie babky sú snáď na baterky. Akonáhle sa zohnú, idú v tej polohe, kým nie je kýblik plný.

Smejú na mne, že mladí nevedia robiť, lebo sa každú chvíľu vyrovnávam a naťahujem chrbát. Slnko pridáva na intenzite, síce mám za sebou chutné osviežujúce jahodové raňajky priamo na jahodovisku, ale nič to nemení na fakte, že kolená sa hlásia stále viac. Viditeľne moja miska zaostáva za ich miskami, babky sú nezmar, akonáhle ide o robotu. Popri ich smiechu, som asi 10x počula povestné „bez práce nie sú koláče“. Rozprúdi sa debata práve o koláčoch, pudingoch a kreácii s jahodami. Dozvedám sa „tajné“ recepty, ako sa majú spracovávať, piecť, mraziť proste všetky fígle starých mám. Tentokrát sa smejem ja, lebo jedna cez druhú sa prekrikujú v zohnutej polohe, čo občas spôsobuje komické situácie a pohľady. Rozhovor sa mení na také mumlanie bez čakania na odpoveď. Nazbierané, končíme. Tento moment je po 3 hodinách ako vykúpenie. Na babkách nebadať takmer únavu. V aute diskusia pokračuje, tentokrát ako sa voľakedy robilo na poliach, všetky naraz mi vysvetľujú, každá svoj príbeh. Dnes máme program bohatý, okrem toho že im pomôžem odniesť svoje úlovky, musím samozrejme každú zároveň navštíviť, aby som to, o čom sa hovorilo za poli, videla aj v realite a ochutnala z ich výtvorov. Už sa teším babičky moje, nie nadarmo sa hovorí, že čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel.

 Loading ...